Malajzia
Na ceste sme už 4 mesiace,začíname sa cítiť unavení a obávame sa ,či dokážeme absorbovať ďalšiu dávku exotiky,ktorú krajina ponúka.Tropické daždivé pralesy,čajové plantáže a kokosové palmy sa nám už nezdajú exotické,asi je čas na malú prestávku.
Na odporučenie domácich navštevujeme ostrov Langkawi na západnom pobreží Malajzie,aby sme si mohli oddýchnuť, zregenerovať sa a načerpať nové sily
pre ďalšie putovanie.
Priamo na pláži Pentai Cenang,len niekoľko metrov od verejných toaliet rozkladáme stan a ako jediní na okolí kempujeme.O rok neskôr, v decembri 2004 toto miesto zasiahla tsunami,ktorá sa považuje za najsilnejšiu
v juhovýchodnej Ázii.Vyžiadala si 130 000 obetí. Naša dovolenka na pláži trvala 4 dni,
a to bolo zároveň najdlhšie obdobie,kedy sme na jednom mieste zotrvali tak dlho.Stretáme 2 slovenké študentky,študujúce
v Austrálii-Zuzku a Hanku,ktoré tu tiež dovolenkujú.Baby boli strašne zlaté
a ochotne nám zobrali nejaké albumy s fotkami na Slovensko.Fotky z ciest sme si totižto dávali robiť priebežne,tak sa ich za ten čas trochu nahromadilo.
V tom čase sme ešte digitál nemali..
Ďalšie 3 dni sme bicyklovali okolo ostrova,
a po týždni priplávali opäť na pevninu.
O pár dní neskôr sme navštívili aj ostrov Penang,ležiaci južne od Langkawi.
Hneď v prístave sa k nám prihovoril istý číňanec-mastičkár,ktorý nám ponúkol obhliadku na vlastnom aute a doslova s nami povymetal všetky zaujímavé kúty ostrova. Spoznávame najväčšie ovocie rastúce na stromoch-jack fruit.Plody sú veľmi chutné a sladké.Domáci ich zvyknú obalovať do sladkého cestíčka a vyprážať na oleji,podobne ako banány.
Z návštevy sme tiež odišli vybavení zázračnými mastičkami,ktoré,
ako sa neskôr ukázalo,boli naozaj zázračné. Malajzia je krajina kontrastov. Všimli sme si to hlavne v Kuala Lumpur,kde sa na jednej strane týčia moderné mrakodrapy a na strane druhej pouliční predavači predávajú skromné ryžové jedlá zabalené v listoch alebo novinách.Najväčšia rôznorodosť spočíva
v ľudoch a kultúrach. Kuala Lumpur je kozmopolitné mesto,sú tu ľudia naozaj zo všetkých kútov sveta.
Dvojičky Petronas Twin Towers sa ešte donedávna hrdili titulom najvyššie budovy sveta s výškou 452 m
(teraz je to Taipei finacial center s výškou 509m). Petronas má 88 poschodí,no pre verejnosť je prístupná len vyhliadka zo skleneného mostíku,ktorý budovy spája.Ten je myslím len na nejakom 42.poschodí.
Výhľad odtiaľ je fascinujúci. Dvojičky slúžia hlavne
ako centrum biznisu v Malajzii,no okrem toho sa
v dolných častiach nachádza veľké shopping centrum,kaviarne a reštaurácie.V okolí dojičiek sú krásne upravené parky a fontány,odkiaľ nás ale vyhodili,keď sme si chceli namočiť nohy..V Kuala Lumpur sme tiež navštívili jednu milú rodinku,ktorí si nás uctili
a pohostili chutným obedom. Okrem iného sme prvýkrát jedli durian-ovocie
s výraznou arómou.Teda vlastne 2.krát, pretože ten prvý raz sme si ho kúpili sami na tržnici,ale hneď sme ho boli vrátiť,lebo sme si mysleli, že je hnilý!?!
No a až na tejto návšteve sme pochopili, že on presne taký má byť.Smradľavý a akoby hnilý.Je špecifický,ťažko ho z niečím porovnať,tak ani nebudem.
Chvíľu sme si nemohli zvyknúť,ale neskôr sme si ho zamilovali.Dokonca nám
už nesmrdí,ale vonia.
Za Kualou stopujeme s tabulou Melaka.Zastavujú 2 sympatickí páni čiernej pleti na bielej dodávke.A ževraj aby sme na nich nikdy nezabudli,vyfasovali sme
od nich obed v motoreste.
Neskôr prichádzame do mestečka Johor Bahru,kde sa opät pokúšame získať Indonézske víza.Už sme sa ich pokúšali vybaviť 2 krát- najprv v Bangkoku, potom v Kuale,ale ani na jednej ambasáde sme nepochodili,pretože od nás vyžadovali spiatočnú letenku.No a ako sa hovorí,že do tretice všetko dobré,
tak sa nám práve v tomto malom mestečku konečne podarilo víza dostať,
aj bez spiatočných lístkov.Píše sa rok 1424,v moslimských krajinách práve začína obdobie ramadánu.V tomto pôstnom období sú cez deň obchody,bufety a reštaurácie zatvorené,a tiež tržnice a stánky s občerstvením ožívajú až večer po západe slnka.Odvtedy až do východu slnka je podľa Koránu jesť dovolené. Ramadán trvá 30 dní a končí príchodom nového roka.Večerné tržnice a nočné markety mali tiež svoje čaro.Ďalších pár dní trávime v najmenšom štáte juhovýchodnej Ázie a zároveň v hlavnom a tiež jedinom meste,v Singapure..
 |
 |
 |
|---|