uvodo_nasnase_cestyfotogaleriavideolinkynapis_nam

Turecko

Krajina slnka a  temperamentu nás víta úsmevom,pokyvkávaním
a pokrikovaním miestnych,ktorí sa očividne tešia z našej návštevy.
Aj my sa tešíme-z počasia,zo zdravia,z každého pozvania na turecký čaj.
V tejto moslimskej krajine ho možno nazvať tradičným  národným nápojom.
Pije sa zo sklenných "poldecákov" a povedzme,že keď sa poriadne osladí,
môže byť aj chutný ;-)
ekmek

Taktiež mi nedá nespomenúť ekmek. Veľkosťou pripomína obyčajný sendvič,
chuťou niečo medzi chlebom a rohlíkmi.
Čerstvé chrumkavé pečivo spôsobilo kvalitný  čemer a na pár hodín absolútne vyradenie organizmu. 
V meste Havsa stretávame holandských pútnikov tiež na bicykloch, stopujú na Kesan. Dobre padne,keď človek stretne podobných "bláznov"..Veľa sme počuli o stopároch s bicyklami,
ale my sami sme v tomto odvetví  skúsenosti nemali.Preto bolo nutné nejaké nadobudnúť.Tak sme sa postavili na výpadovku,a ako za starých čias začali stopovať.Veď v našom prípade naozaj nešlo o to,natočiť čo najviac kilometrov na tachometri bicykla. Musím sa ale priznať,že ako skúsení stopári sme tam stáli s celkom veľkým rešpektom.Možno sme mali aj tak trochu trému-išlo predsa o našu veľkú premiéru,nikdy predtým sme s bicyklami nestopovali.
Ani nie po piatych minútach zastavil prvý kamión,a už sme sa viezli.My v kabíne vodiča,bická na točne kamiónu.Stopovanie
s bicyklami dodalo našej ceste nádych dobrodružstva a prinášalo zo sebou veľa zážitkov a úsmevných príhod.Neraz nám zastavovali osobné autá,ktoré nás silou mocou chceli zviezť i keď nás nemali kam naložiť,a na druhej strane zastavovali aj na náklaďákoch takí,ktorí síce mali prázdnu korbu,ale nerozumeli,čo presne chceme.Aby sa nám vraj podarilo niečo stopnúť, pomáhajú nám ochotné detičky z miestnej dediny..ankara


V Tekirdagu prvýkrát prichádzame k moru.Nie je práve najčistejšie,
no sme radi,že sa môžme namočiť...
Východ Turecka je divoký.Rozbité cesty,väčšia chudoba.No Kurdi sú rovnako veselí a usmievaví ako Turci.Do reči sa dávame s istou moslimkou , ktorá spolu s deťmi cestuje za rodinou na opačnú stranu Turecka
.Trochu sú unavení
a znudení z cesty,no na rozdiel od nich si my cestovnie užívame.

Snažíme sa čo najviac vychutnať posledné kilometre v krajine,a popri zasneženom Ararate pomaly bicyklujeme k Iránskej hranici...