Perth
Austrália…Krajina slnka,tepla a nekonečných možností.Jedinečný ostrov nás odjakživa lákal svojou unikátnou prírodnou scenériou,bohatou flórou, rôznorodou faunou,tropickými pralesmi,bielymi pieskovými plážami či horúcim outbackom.My sme chceli do Austrálie priplávať na lodi,no nakoniec sme zvolili leteckú dopravu,pretože vychádzala podstatne lacnejšie.Let z indonézskeho ostrova Bali do austrálskeho Perthu trval približne 2 hodiny.
Hlavné mesto Západnej Austrálie nás ohromilo výraznou čistotou,veď po 5 mesiacov strávených v špinavej Ázii bola neopísateľným zážitkom už len návšteva toaliet.Hnusný lepkavý vzduch vystriedal česrstvý,svieži,a aj doteraz všade prítomní čumili sa zrazu vytratili.Je sobota,neskoro večer,no my s veľkým nadšením skladáme
na letisku bicykle,aby sme mohli čím skôr vyraziť.Len pár kilometrov
pred mestom rozkladáme stan,a plní vzrušenia z nasledujúceho dňa sa rýchlo snažíme zaspať.Prebudenie sa do nového dňa prinieslo zo sebou niekoľko zamyslení.Do Austrálie sme prišli z 50 dolármi,čo pri vtedajšom kurze predstavovalo 1700 sk(42 EUR).To znamená 850 sk(21 EUR) na osobu. Predstava začínať z takouto čiastkou na druhej strane zemegule začínala byť hororová..Porovnaním s Áziou boli potraviny v marketoch 10 krát drahšie,
a tak náš prvý obed v Austrálii pozostával zo zväzku mrkvy,zlacnených klíčkov a prezretých banánov. 
No ale večera už bola kráľovská...
Podaril sa nám totiž husársky kúsok.Celkom náhodou sme za supermarketom natrafili na kontajner plný jedla.
Prečo boli zabalené potraviny vyhodené,keď im ešte ani zďaleka záruka nekončila sme si vtedy ešte vysvetliť nevedeli,no možnosť,že sú tu tak ľahko dostupné a hlavne úplne zadarmo sme plne využili.Neskutočné množstvo kvalitného tovaru nenechalo na seba dlho čakať,a my sme sa bez akéhokoľvek otáľania vrhli na zázračný kontajner
a naškrečkovali sme si nákup na najbližších 10 dní.
Z bohatej ponuky sme si na večeru vybrali kuraciu šunku,údenú slaninu, kalamáre a ako dezert švajčiarske bonbóny a tiramisu. Nebudem preháňať,ak napíšem,že nám kontajner doslova zachránil život,veď so spomínaným obnosom peňazí by sme v Austrálii mali
na stravu tak akurát na 3 dni. Cieľom našej výpravy do Austrálie bolo zarobiť si peniaze na letenky a vrátiť
sa po dlhej ceste na Slovensko.Na to aby sme si mohli začat hľadat prácu bolo potrebné si niekde zloziť veci a nákup-ubytovať sa.Ale za čo?Skúšali sme nejaké skvoty,ale žiadny nás nepresvedčil bezpečnosťou bývania.
V širšom centre mesta opät kempujeme.
V noci nás navštívi miestna líška,
ktorú pravdepodobne dráždi vôňa chutných pokrmov,ktoré sme si nahromadili
z kontajnerov.Palo jej drevenou palicou dáva na javo,že sa nám jej nečakaná návšteva nepáči. Neskôr sa pre zmenu spustia závlahy…
Na ďalší deň opäť brázdime po meste,tentokrát s úmyslom nájsť si najprv prácu.Plávame vo vodách veľkých nevýhod.Jednak nemáme internet
ani spojazdený telefón, a už vôbec nie pracovné povolenie."My si ale musíme nájsť prácu,pretože si potrebujeme zarobiť na letenky",presviedčali sme sa jeden druhého..
Našťastie sa nám to celkom rýchlo podarilo,na nástenke istého Travelers clubu.Jeho majiteľ hľadal ku svojim deťom nanu a tiež handymana,
a my sme po krátkom interviu ihneď nastúpili do práce.Rodina bývala
v Lesmurdie,asi 20 km od Perthu.Na mňa tam čakali dve 5-mesačné bábätká, dvojičky Antónia a Kathrin,na Pala asi 80 árová záhrada so stovkami okrasných drevín,kríkov kvetín,sústavy jazier a umelých vodopádov.
Rovnako ako bábätká,aj veľká záhrada potrebovala každodennú starostlivosť, tak sme si pochvaľovali možnosť,že môžme pracovať spolu.Vo štvrtok sme si odrobili rovných 8 hodín a dostali prvú výplatu.Za ten jeden deň to bolo len nej akých 180 austrálskych dolárov,no my sme sa hneď na 2.deň odvážne pustili do hľadania ubytovania.Hľadali sme celý deň,pýtali sa všade na okolí.
Ceny len za jednu noc sa pohybovali okolo 130 AUD.Takou sumou sme si predstavovali zaplatiť nájom na celý týždeň a bolo nám "šuma fuk" či budeme bývať v stodole, pivnici či v garáži.Veď sme sa aj pokúšali každému vysvetliť,
že hľadáme niečo špeciálne,pretože nemáme peniaze.
Až na sklonku dňa sa nám podarilo zaklopať
na správne dvere.Janette a Peter vlastnia Bed and Breakfast,čo znamená ,že vo svojom dome ubytovávajú turistov.Cena za noc aj tu predstavovala120 AUD.No našlo sa aj niečo presne pre nás.Janette nás zatiahla za dom
a predstavila našu bytovú jednotku.
Veľká miestnosť slúži ako sklad prípadných harabúrd.Samozrejme,že takúto "chrontu" by sa nikdy nikomu neodvážila prenajať,no pre nás to bolo miesto absolútneho komfortu,veď po 5 mesiacoch bývania v stane bodaj by aj nie. Zrazu sme mali záchod,sprchu,dokonca aj posteľ.
Jediné o čo sme sa delili s majiteľmi,bol bazén a výrivka.Cenu sa nám podarilo dohodnúť
na 150 baxov na týždeň,a ešte nám aj 30 zostalo na sim kartu a nejaké oblečenie.
To sme takisto súrne potrebovali.Tričká sme podrali a nohavice z Ázie už pomaly chytali pleseň.Aj hrdzavé bicykle potrebovali riadnu údržbu,no na tie už peniaze nezostali.Hotel Hilton,ako sme si naše špeciálne ubytko nazvali,sme si neskôr zariadili a vytapetovali plagátmi.Čo Janette
v dome zavadzalo,to skončilo u nás.A naozaj sa nám zišlo hocičo.
Od kuchynských lyžičiek cez koberce až po nábytky.
Z času na čas nás Žanka a Peťo pozvali k sebe na večeru a pravidelne obdarovávali čerstvým chlebíkom, ktorí sami tradične piekli.V tom momente by sme Hilton nevymenili za nič na svete.Do práce sme to mali na 10 minút pešej chôdze. Pracovali sme 4 dni do týždňa, ostatné 3 dni bol víkend.Vtedy sme chodili
na bicykloch dolu do Perthu, väčšinou k moru a za markety.Po celý čas pobytu v Perthe (5 mesiacov) sme si jedlo nemuseli kupovať.Všetko potrebné sme si našli v kontajneroch.Kto si teraz myslí,
že to museli byť smradľavé pokazené potraviny,je na omyle. Veľakrát bol poškodený len jeden obal napríklad mlieka alebo plechovky coca coly,
a vyhodený bol komplet cely kartón.Inokedy to boli fajnové masíčka,
ktorým záruka končila až za 3 dni..
My sme sa postupom času stávali náročnejší,a keď bola možnosť si vybrať,
tak sme si aj vyberali. Olej len olivový,chlebík len nakrájaný.Takto veľmi šikovne sa dala nakúpiť aj drogéria a to toaletný papier,prach na pranie,
zubné pasty, dokonca aj farby na vlasy.Keď sa zadarilo,bolo aj nejaké oblečenie, topánky alebo batohy,ale na to sa už spoliehať nedalo.Neboli sme samozrejeme sami, kto za market prichádzal takto nakupovať.Spomínam si na jedného chlapíka, ktorý za sebou ťahal celý vozík potravín z kontajnerov
a rozhodne to nebol bezdomovec..
Perth je známy svojim pomalým rytmom života a pohodovou atmosférou. Doslova národným športom austrálčanov je piknikovanie spojené s grilovaním.
Zorganizovať takýto ako austrálčania hovoria -barbies(BBQ) môžte kdekoľvek. Či už v meste,parkoch alebo pri mori sú
k dispozícii úplne zadarmo elektrické grily, kde sa dajú pripraviť najrôznejšie pochúťky.Presne k nim smerovali naše kroky pokaždé,keď sme sa vracali
z kontajnerov. Zvyšok dňa teda grilujeme, opekáme, smažíme, dusíme,
veď materiálu bolo vždycky dosť.
Perth je jedným z najčistejších veľkomiest na svete.Upravené a dokonale vykosené trávniky na verených priestranstvách pripomínajú golfové ihriská. Dokonalé sú tiež trasy cyklochodníkov.
Tie sa ťahajú aj niekoľko desiatok kilometrov od centra mesta,a nekonečne dlhé hodiny sa dá taktiež bicyklovať popri plážach,
pozdĺž mora.Na križovatkách cyklociest sú informatívne dopravné značky s označením smeru a kilometrov.Inteligentný je aj nápad vyhradených pláží pre psov,alebo tiež verejné sprchy a záchody ( a nielen pre psov) samozrejme úplne zadarmo.V Austrálii je silné slniečko,odporúčajú sa použivať krémy."Ozík" si nos natrie aj tromi vrstvami.Pláže sú biele,pieskové, na svoje
si prídu hlavne milovníci surfovania.Západ slnka nad morom sa považuje
za akési predstavenie,ktoré prichádza pozorovať nielen veľa turistov,
ale aj miestnych. No pozor na alkohol! Ten je na verejných priestranstvách,
ako aj na plážach prísne zakázaný.Najkrajší výhľad na mesto je určite z Kings parku a romantická prechádzka poteší pri rieke Swan, a jazere Monger plnej čiernych labutí.Tie sú akýmsi symbolom Perthu.Vianoce u protinožcov sú pre európana veľkým zážitkom.Aj my sme ich slávili ako aj všetci austrálčania
na pláži.Grilovanie a piknikovanie je v týchto dňoch skoro až povinnosťou. Rovnako zaujímavý bol pre nás aj príchod nového roka.V kraťasoch a tričkách sme ho privítali v centre mesta.Všetko dôkladne nakrúcame kamerou,
ktorú sme si kúpili vlastne až tu v Perthe.Zrodil sa prvý amatérsky film" Darmožráči v Austrálii, a ihneď putoval na Slovensko.Potešil najmä rodičov,
veď nás už trištvrte roka nevideli..Nie som typ,ktorý by sa obzvlášť tešil
z práce au-pairky,ale príjemné prostredie,slnečné počasie a v podstate
už aký-taký pocit zázemia mal za následok,že som si prácu nakoniec obľúbila.
Naše malé bambuľky-ako sme volali Antóniu a Katrin boli už vážnou súčasťou nášho života v Perthe.S rodinou sme neskôr navštívili aj ostrov Rottnest,
na ktorý sme sa plavili súkromnou jachtou. Turistické víza ktoré sme dostali na 3 mesiace,nám 13.marca vypršali.
Aj keď už bolo na letenky dávno zarobené, domov z krajiny večného slnka sa nám ešte nechcelo ísť.Zrodil sa nápad,
že by sme na Slovensko mohli letieť zo Sydney.V máji kupujeme staršiu dodávku a vyrážame na cestu….
 |
 |
 |
|---|