Sydney

Už len pár kilometrov nás delí od cieľu našej cesty-Sydney.Ďalej už nie je kam ísť.Jedine
že by sme si vymysleli Tasmániu alebo Zéland. Ale to neohrozí. Celkovo po 40 000 km putovania Áziou a Austráliou sme si 1.krát istí,že v Sydney naša cesta končí.Ako som už na začiatku spomínala,pôvodne sme mali prejsť z Perthu do Sydney asi 4000 km
za nejakých 20 dní.Nakoniec sme s našou Vierkou na cestách pobudli
5 mesiacov a natočili 23 000 km.Na tom by nebolo nič zvláštne,keby sme mali spoľahlivé auto.Vierka sa ale do tejto kategórie nezaraďovala,no napodiv cestu zvládla bravúrne.Slávnostný príchod do Sydney sprevádzal dážď.Je koniec novembra, pri opere sa pomaly lúčime s Austráliou.Nezostalo veľa peňazí a tak nás trochu zarazili vysoké ceny leteniek do Európy.Zostáva len dúfať,že sa nám podarí výhodne predať dodávku.Vytapetovali sme teda celú Sydney inzerátmi,
a čakali na telefonát.Aby sme si mohli kúpiť letenky,predávali sme Vierku za 2000 dolárov.Je síce pravda,že my sme ju kúpili za 450 dolárov,ale to len preto,
že sme mali šťastie.Ceny takýchto dodávok normále idú od 1500 do 3000 dolárov, preto sme si mysleli že predať Vierku nebude problém.Ubytovali sme sa na hoteli v King Crose,a pretože peňazí nebolo,ubytovanie sme si odrábali. (Palo v hoteli maloval nejaké izby) Medzitým sme si robili výlety po Sydney
a čakali na kupcu..Keď sa do dvoch týždňov nejavil žiadny vážny záujemca, bolo treba vymyslieť inú alternatívu, ako získať peniaze na letenky.
Jedna možnosť bola použiť peniaze,ktoré sme si ešte v Perthe poslali na Slovensko, alebo druhá, skúsiť si nájsť brigádu.Zvoli sme tu druhú a spustili akciu.Pýtali sme sa všade, kde sa dalo,v reštauráciách,na stavbách,v hoteloch. Obtelefonovali inzeráty z novín,rozposlali teflónne čísla.

Až na piaty deň sa nám ozvala Jo,ktorá nám ponúkla prácu cleanerov backpaker hostela
na Manly beach.Hneď
na druhý deň sme sa z King Crosu presťahovali
na Manly,kde sme si len kúsok od práce našli sympatické ubytko,v podobe záhradnej chalúpky.Kerry ju normále prenajíma za 300 AUD.na týždeň,
ale keď sme jej vysvetlili,že sme chudobní ako kostolné myši a mimochodom pochádzame z východnej Európy,hneď sa zľutovala a 150 spustila.
Chatka nebola veľká,no útulná,s vlastnou kuchynkou a kúpelkou,5 minút pešo od pláže.Práca na hosteli-2 hodiny denne vystačovala na to,aby sme si za týždeň zarobili na ubytovanie,a aj na stravu.Život na Manly sme si okamžite zamilovali, a na kúpu leteniek už ani nepomysleli.Vierka nakoniec skončila
v autobazáre,kde sme ju predali za 400 baxov.Na to,že jej už končilo rego,
sme nakoniec boli radi,že sme ju vôbec predali.My sme si neskôr vyplnili týždeň s ďalšími part time jobmi.Ja som mala nachytaných pár domov po okolí,
kde som tiež chodila upratovať,žehliť,venčiť psov,starať sa o deti,zakiaľ čo Palo bol doobeda maliarom,poobede murárom a večer "kičákom".

Pikoškou je tiež,že práve na Manly pracovala aj Zuzka,slovenská študentka,
s ktorou sme sa stretli ešte v Malajzii na Lankgawi.Zuzka na pešej zóne nakladla zmrzlinu,tak sme jej hovorili Zuzka-Zmrzka..Manly je obklopená niekoľkými plážami,kúpanie sa v mori bolo každodenným rituálom,
hoci surfovať sme sa nenaučili.Takto veľmi rýchlo ubehlo ďalších 10 mesiacov
v Austrálii.V septembri 2005 sme sa konečne rozhodli odísť.Cestou na letisko si predstavujeme hrôzostrašné scenáre pri pasovej kontrole.Colník samozrejme ihneď reaguje na 19 mesiacov prepadnuté víza."A vy ste sa tu nejako dlho zdržali,nemyslíte?" zaznela otázka spoza okienka. "Áno,totižto,pretože,viete," začali sme koktať jeden cez druhého, "ide o to,že Austrália je strašne veľká
a krásná,nedá sa poriadne precestovať za 3 mesiace" vypadla z nás duchaplná odpoveď.Colník sa do široka usmial a hovorí."Viete čo,no choďte vy už radšej konečne pozrieť domov maminku a tatinka"...Kontrola končí červenou výstupnou pečiatkou v pase,čo znamená zákaz vstupu do Austrálie na 3 roky.

Na spiatočnej ceste do Európy sme si dopriali exotickú dovolenku na romantickom ostrove juhovýchodnej Malajzie-Tioman,a celkovo
po 27 mesiacoch putovania Áziou a Austráliou slávnostne dorazili na Slovensko.Nie je žiadnym tajomstvom,že sme si z ušetrených peňazí z Austrálie kúpili v našom meste byt. Naša cesta bola výnimočná malými nákladmi
a veľkými dobrodružstvami.Vznikli medzinárodné priateľstvá,pribudli skúsenosti.Uvedomili sme si,že najkrajšie veci v živote sú tie najjednoduchšie. Vieme sa tešiť z maličkostí a nebojíme sa snívať…….