Red Centre

Po dvojmesačnom oddychu z cestovania sme opäť na cestách.Zrazu ako keby sme chytili druhý dych.
Vôňu krajiny,ticho divočiny a pusté cestičky
o "ničom "si vychutnávame viac ako kedykoľvek predtým.V aute nám nadskakujú posledné kúsky červených paprík,a v hlavách sa víria najrôznejšie predstavy o tom,
čo nás ešte v Austrálii čaká.Neprešli sme ani 50 kilometrov a už sa dostavil prvý zážitok.
Oproti idúce auto nás bliknutím upozornilo
na práve prebiehajúcu cestnú kontrolu.
Odkedy nám skončili víza,sú pre nás policajti absolútnou výstrahou a panický strach z nich sa dá normále prirovnať ku strachu z jedovatých pavúkov.
Odbočili sme z cesty do role a zaliezli do kríkov.Po 3 hodinách čakania sa nám podaril vymyslieť prefíkaný plán.Počkali sme si na obrovský road train kamión
a do maximálnej blízkosti sme sa na ňho nalepili.Tým pádom si policajti všimli akurát rútiaci sa náklaďák,ktorý hneď aj zastavili.My sme sa rafinovane prešmykli spoza posledného prívesu a asi 90-tkou doslova preleteli
cez policajnú kontrolu."Sorry mate,ale ty máš doklady určite v poriadku"..
Po Barkly highway sa opäť dostávame do Northern Territory, tentokrát
s úmyslom zaútočiť na červené centrum Austrálie.

Prvou zastávkou sú Devil Marbles,alebo tiež Diablove gule.Už niekoľko miliónov rokov tu stojí celé sídlisko kamenných balvanov.
Toto miesto sa tiež spája s najväčším výskytom meteoritov.130 km južne od Tenant Creek leží Vicliffe Well.V neveľkom mestečku bolo údajne zaznamenaných niekoľko UFO návštev, a ak aj my budeme na chvíľu veriť tomu,že je to pravda,môže sa stať toto miesto nachvíľu naozaj magické.Príchodom do Alice Springs očakávame horúce počasie,no opak je pravdou.Zrejme to má na svedomí doznievajúca zima.V mesiaci september totižto v Austrálii zima končí a začína jar.

V žiadnom prípade sa ale nedáme odradiť počasím,zo zásob povyťahujeme teplé svetre a za pomoci niekoľkých horúcich drinkov sa zúčastňujeme miestneho aboriginálskeho festivalu.Ďalšie kilometre vedú cez známe pohorie West Macdonell Range.Tu je k videniu zopár krásnych miest ako Ellery Creek, Ormitson gorge,Orche Pits alebo Glen Helen gorge.No a práve tu sa musíme rozhodnúť,
či ďalej ku Kings kaňonu pôjdeme skratkou
a to 230 km po prašných cestách,alebo naspäť cez Alice Spring asi 700 kilometrovou obchádzkou po asfaltkách.Ušetriť 500 km bolo lákavé, a aj keď sa neodporúča vydať sa na túto cestu s 2 WD vozidlom,my sme to riskli a dokonca aj prešli. Oblasť Marenie loup je územím aboriginálov,preto je na prejazd potrebné špeciálne povolenie.

Národný park Watarka,alebo tiež Kings Canyon ponúka hneď niekoľko možností na šlapanie.
V skorých ranných hodinách,zakiaľ nie je ešte horúco sa aj my vyberáme na 6 km trek
po hrebeni kaňonu.Okrem stoviek druhov rastlín, lizardov a turistov,sú tu aj tisíky múch, ktoré vám bez prepáčenia vlezú skoro až do zadku. Tí vybavenejší nosia na hlavách sieťky proti hmyzu. Snáď najpôsobivejším momentom bola vyhliadka do 300 m hlbokého údolia kaňonu.Záver dňa patril oddychovaniu.Ďalších 300 km sme prešli pomerne rýchlo.Opäť praktizujeme osvedčenú metódu a do národného parku Uluru sa dostávame podobne ako do Kakadu-v noci,bez platenia.Vstup do areálu inak stojí 26 dolárov.Uluru(Ayers Rock) patrí medzi najväčšie monolity na svete.Viac ako 500 miliónov rokov stará pieskovcová skala má po obvode 9,4 km a prechádzka okolo nej zaberie zhruba 3 hodiny.

Pre aborigínov je Uluru posvätným miestom,a k akejsi úcte k bohom nemajú veľmi radi ak sa na vrchol škriabu turisti.Šíria sa mýty,že ak si prinesiete domov čo i len malý úlomok zo skaly,postretne vás nešťastie.Napriek tomu všetkému je výstup na Uluru veľmi populárny.Zdolať 340m trvá približne
2 hodiny,a aj keď sa to na prvý pohľaď nezdá,nejde veru o prechádzku ružovou záhradou.Nehanbím sa priznať,mne sa na vrchol vyliezť nepodarilo.
Dodnes dávam vinu šmykľavým teniskám. Nevadí,aspoň bude prečo sa sem ešte raz vrátiť…Ďalšou obľúbenou disciplínou, ktorú si nenechá ujsť žiadny návštevník Uluru je pozorovanie skaly pri západe slnka.Do radu nastúpení
s aparátmi v rukách sa všetci snažíme zachytiť postupne sa meniace farby Ayers Rocku.Keď sa predstavenie skonči,"šup šup" všetci do postieľok.
Turisti do drahých hotelov,cestovatelia do karavanov.Ráno sa stretáme opäť, východ slnka na opačnej strane skaly je rovnako pekný..

20 km od Uluru leží menej známa skala,
Kata Tjuta,čo v preklade znamená-Veľa hláv. Monolit nie je tak komerčný ako Uluru,
no zdá sa nám krajší.O dva dni znovu sedíme
v rozpálenej dodávke a po starej známej Stuart highway frčíme rovno na juh. Vyprahnutá austrálska púsť je okukaná,
a tak stúpa nadšenie z blížiacej sa civilizácie..