Tibet
Zájazd,ktorý sme si museli zakúpiť v Káthmandu aby sme mohli prejsť do Tibetu stál 400 USD na osobu,čo bola v našom prípade celkom slušná pálka.Ešte raz spomeniem,že na celú cestu do Austrálie sme si zobrali z domu 1000 USD
na osobu.Ale čo už narobíme,keď sa nedá robiť nič.Tak sme zacvakali
a nasáčkovali sa do autobusu plného turistických nadšencov.Necítili sme sa veľmi pohodlne,hromadne organizované zájazdy sú pre nás odjakživa nočnou morou.Silná búrka a prietrž mračien končiacich sa monzúnov zapríčinilo zosuv pôdy nedaľeko dedinky Barahbise.Všetci z autobusu musíme vystúpiť a prejsť pešo asi 5 ďalších kilometrov k druhému autobusu,pretože cez kritický úsek cesty nebolo možné prejsť nijak inak,len ako po svojich. V 39 st.horúčke ledva tlačím bicykel hore kopcom zarúbanou, zablatenou horskou cestičkou.
Palo ma psychicky podporuje,že aby som švihla,lebo nám utečie autobus :-)
Ďalšie kilometre v autobuse boli tiež pikantné. Palov bicykel sa zo strechy busu nečakane zachytil o elektrické vedenie,kde sa odrazil
a nasledujúcich pár metrov doslova letel nad krajinou.Zmrzačený bicykel sme naložili naspäť hore na strechu a pokračovali v ceste do Kodari.Konečne sa dostávame cez tibetské hranice.Prudkým stúpaním desiatok serpentín na rozhrganom autobuse sa dostávame bližšie k horám. Nestojíme. Šofér autobusu má zrejme veľmi naponáhlo. Snažíme sa nezabúdať pozorovať nádhernú prírodnú scenériu krajiny aspoň z okna autobusu.Až na výzvu ostatných spolucestujúcich konečne autobus zastavil pri jednom z horských priesmykov.Všetci na povel vystupujeme a staviame sa do rady,aby sme si mohli 5000 metrový priesmyk odfotiť.Nemáme veľa času,autobus už trúbi na odchod….
V cene zájazdu boli tiež zaplatené 3 noci v 3 rôznych hoteloch,ktoré sme mali navštíviť počas cesty do Lhasy.My sa pamätáme len na dve.Ale nevadí,
sme radi,že sme opäť na slobode.Vysoké horúčky neustúpili,ba čo viac cítim sa horšie.Krúti sa hlava,som malátna,nevládzem chodiť.A tak namiesto toho,
aby sme brázdili po kláštoroch a sídlach dalajlámov v hlavnom meste Tibetu, brázdime po nemocniciach.
Pravidelné vyšetrenia,infúzie a množstvo rôznych liekov na výškovú chorobu nás vyšlo
na ďalších 200 dolárov.O niečo viac ako známy Potala palác nás zaujíma sušenie jačieho trusu pred skromnými príbytkami domácich.Keďže v týchto krajoch bol odjakživa problém s nedostatkom dreva,
ľudia sa naučili využívať jačí trus ako palivo. Najprv sa trus zmieša zo slamou a vodou, vytvarujú sa placky , a keď sa 
usuší ,používa sa na varenie a kúrenie, vysvetľuje Nasinja,ktorá nás zároveň pozýva na obed-Campu,pripravenú z praženej jačmennej múky a slaný čaj s jačím maslom. Sotva možno hovoriť o pochúťkach, no vzácne pozvanie si hlboko vážime.Teploty,závrate
a problémy s dýchaním sa stále opakujú, medicína zaberie vždy len na nejaký čas.
A tak to je stále dookola,chvílu lepšie,chvilu horšie. Preto sme sa rozhodli čo najrýchlejšie opustiť vysoké nadmorské výšky a berieme autobus priamo do čínskeho mesta Chenkdu….
 |
 |
 |
|---|