Severné Teritórium
Je nejak začiatkom júna,príchodom
do Severného Teritória zhodnocujeme doterajší priebeh cesty.Predpokladáme,
že ak by sme šli podľa pôvodného plánu najkratšou cestou z Perthu do Sydney, zrejme by sme už o takomto čase boli práve v cieli.Zakiaľ čo teraz na juhu kraľuje zima,tu na severe je príjemná, tričková teplota.Rovné cesty sú niekedy nudné a únavné,počúvaním cd-čka
od Michael Blake sa snažíme za volantom nezaspať.Inokedy nám zreničky rozšíri pohlaď na zrazenú kravu,či kenguru priamo na ceste.V prípade,
že na chvíľu zastavíme,aby sme si oddýchli,vrhnú sa na nás mračná doterných múch,ktoré nám tomu okamžite zabránia.V tropickej časti Austrálie sa striedajú
dve ročné obdobia,a to od mája do októbra obdobie sucha, a od novembra
do apríla obdobie dažďov.Preto možné záplavy a požiare nie sú žiadnou raritou. 
Nekončené prázdne plochy outbacku sa občas zaplnia stovkami unikátnych stavieb-termitísk.Je naozaj obdivuhodné,aké gigantické diela dokážu termity
s trochou hliny vytvoriť.Niektoré dosahujú výšku
5 až 7 metrov.
Okrem nich tiež obdivujeme nie menej zaujímavé obrie stromy-baobaby.Vek najstarších sa odhaduje na 3500 rokov.Plody bývali kedysi úžasnou pochúťkou aboriginov.Dnes v 21.storočí si pôvodní obyvatelia osvojili iné pochúťky,väčšinou alkoholické. Súčasný aborigin sa k práci stavia tak,aby sa aj iní mali kam postaviť.Nie je nám preto jasné,skadiaľ berú na všetko peniaze.To sme si ani my nemohli dovoliť,kúpiť
na benzínke topánky.No ale česť výnimkám.Sú aj takí,ktorí zachovávajú tradície,a venujú sa umeleckým činnostiam.Maľujú obrazy,vyrábajú bumerangy a didgerida.Didgediroo je hudobný nástroj,vyrobený z dreva eukalyptu.Je to akási 1-3 metrová dutá rúra,z ktorej sa pri hraní dokážu vylúdiť zaujímavé melódie.Odjakživa sa spájal s kultúrou pôvodných obyvateľov
a býval dôležitou súčasťou rôznych príležitostí,rituálov a náboženských obradov. Blížime sa k slávnemu,ospevovanému národnému parku Kakadu.
Z múdrych letákov a brožúr,ktoré sú mimochodom zadarmo dostupné
v turistických informáciách sa dozvedáme,že vstup do Kakadu stojí 16 baxov.
Aby sme sa vyhli plateniu,zorganizovali sme šikovný plán,a v noci,
keď už sa nevyberalo vstupné sme sa do parku jednoducho prepašovali.
Kakadu je jedným z najvačších národných parkov sveta.Rozprestiera sa
na ploche viac ako 18 000 km2.Okrem známych papagájov kakadu tu možno voľne v prírode pozorovať krokodíly,kormorány,pelikány,varany,či nočné živočíchy bandikuty.Originálne sú tiež nástenné jaskynné maľby pôvodných obyvateľov, ktoré sú staré viac ako 20 000 rokov.V Kakadu sme strávili 3 dni
a 3 noci a keďže nás nezožral žiadny krokodíl môžme pokračovať ďalej v ceste. Darwin.Hlavné mesto Severného teritória nás privítalo tropickým lejakom.
V takýchto prípadoch je veľmi praktická návšteva miestneho múzea.Na 2.deň sedíme na pláži a aj napriek veľkej túžbe skočiť do mora rešpektujeme prísny zákaz kúpania.V mori totižto plávajú tisícky smrteľne jedovatých medúz, nehovoriac ešte o žralokoch.Večernú prechádzku mestom zakončíme
v príjemnej reštaurácii,kde nám dúfame,žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
Jedine ak by opät prišiel nejaký hurikán.V roku 1974 tu práve cyklón Tracy zničil 90 percent Darwinu.Pár kilometrov na juh od mesta objavujeme zaujímavú kuriozitu"prácu zlatých českých rúk".Bernie Havlík tu v roku 1978 postavil maketu Karlštejnu.V Austrálii sú podmienky na cestovanie viac než ideálne. Vybavenie verejného odpočívadla niekde v buši je priam dokonalé.
Sociáne zariadenia,grily, lavičky, prístrešky niekedy dokonca s celou kuchynskou linkou sú pre každého dostupné úplne zadarmo.Takmer každý večer varíme čaj a len tak "kukáme" na hviezdy.
Na ďalší deň pokračujeme výletom
do Litchfield parku.Spomedzi niekoľkých nádherných vodopádov,ktoré by stáli
za zmienku,si pamätáme názov akurát jedného z nich,najznámejšieho
a najnavštevovanejšieho Florence Falls.
V kryštálovo čistom vodopáde je tiež možnosť kúpania.
Rovnako úžasný kúpeľ sme absolvovali
aj o pár dní neskôr,v Mataranke.Horúce termálne pramene v zajatí paliem si nás svojou tropickou atmosférou získali okamžite.
Práve tu nás tiež na nástenke miestneho bufetu oslovil jeden inzerát na prácu.Jednalo sa o zber melónov na neďalekej farme,
a keďže peniažky sa pomaly rozkotúľavali,
bol najvyšší čas nejaké zarobiť.Spolu s ďalšími asi 10 backpakermi z celého sveta zbierame červené melóny a ukladáme na pás traktoru pred nami.
Všetci si vychutnávame nielen veľké dobrodružstvo zberačky,ale aj samotné sladučké melóny.Po týždni intenzívnej práce ale nasledovali 2 dni voľna.
Od farmára sa dozvedáme, že ďalšia várka zberania bude asi za týždeň.
Nám sa rozhodne nechce čakat,až dozrejú bohvie kedy ďalšie melóny,
a tak balíme "caky paky" a so šekom na 384 dolárov prcháme z farmy.
Možno niekde inde budeme mať viac šťastia….
 |
 |
 |
|---|